Peniaze v kruhu: Prístup k úveru, keď banky neposkytnú úvery

Toto je prvý článok zo série o ROSCA a ich popularite po celom svete.

Finančný systém, ktorý nepotrebuje banku

Desať ľudí, desať rovnakých mesačných príspevkov. Jeden spoločný fond. Každý mesiac jeden účastník dostane vyzbierané peniaze. Takto funguje ROSCA — Rotujúca sporiaca a úverová asociácia — Účastníci sa vopred dohodnú na výške a frekvencii svojich príspevkov a potom sa striedajú v prijímaní sumy vybranej počas každého období. Hoci ROSCA môžu zahŕňať rôzne typy jednotlivcov, často ich využívajú ženy, ktoré majú ešte obmedzený prístup ku kapitálu.

V niektorých systémoch nie je finančný prístup samozrejmosťou, avšak to neznižuje dopyt po úvere alebo likvidnom kapitáli. Na prvý pohľad sa ROSCA môže zdať ako základné usporiadanie medzi známymi, hoci jej jednoduchosť môže zakrývať fakt, že plní kľúčový ekonomický účel a je založená na jasnej ekonomickej logike: skupina zhromažďuje budúce peněžné toky a postupne prideľuje prístup k jednorazovej sume.

Praktiky podobné ROSCA existujú v rôznych krajinách a sú známe rôznymi názvami po celom svete. Tontíny sa nachádzajú v západnej Afrike, stokvely v Južnej Afrike, gam'iyas v Egypte a tandy v Mexiku. Hoci tieto usporiadania vychádzajú z princípu ROSCA pravidelných, dohodnutých príspevkov a postupného rozdelenia spoločného fondu, tieto inštitúcie nie sú nevyhnutne zameniteľné, pretože ich pravidlá, členstvo a ďalšie funkcie a funkcie sa líšia.

Prečo sú ľudia ochotní financovať jeden druhého bez banky alebo konvenčnej úverovej zmluvy? Jedna odpoveď sa týka prístupu k peniazom. Pre niekoho, kto nemôže získať bankový úver s nízkou úrokovou sadzbou, môže vstup do ROSCA poskytnúť spôsob, ako získať kapitál prostredníctvom dohodnutých príspevkov skupiny. Ale nejde o bezplatnú pôžičku ani univerzálnu náhradu bankového produktu: výhody závisia od poradia prijímania prostriedkov, spoľahlivosti účastníkov a pravidiel konkrétnej skupiny.

Keď sa sporenie stáva kolektívnym financovaním

V istom zmysle ROSCA kombinuje dve funkcie: skorý prístup k finančným zdrojom pre tých, ktorí získajú fond skôr, a disciplinované sporenie pre tých, ktorých rad príde neskôr. V závislosti od pravidiel skupiny môže byť poradie určené remízou, vzájomnou dohodou, naliehavosťou potrieb účastníka alebo ponukou. Z ekonomického hľadiska nie je ROSCA úplne bezplatnou alternatívou k bankovej pôžičke. Absencia explicitne uvedenej úrokovej sadzby neznamená, že neexistujú ekonomické náklady. Účastník, ktorý fond prijme ako prvý, profituje z skoršieho prístupu k peniazom; účastník, ktorý ho dostane ako posledný, nesie riziko inflácie a riziko, že ostatní členovia skupiny môžu nesplácať. V niektorých typoch ROSCA sa táto časová nerovnováha vyrovnáva prostredníctvom ponúk alebo iných pravidiel alokácie, ale takéto mechanizmy menia aj ekonomiku usporiadania.

Ekonomické pozície účastníkov nie sú identické. Žena, ktorá peniaze dostane ako prvá, získa prístup k sume peňazí skôr, než by si ju sama nahromadila. V podstate je jej skorá výplata financovaná následnými príspevkami ostatných účastníkov. Žena, ktorej rad príde posledná, pravidelne platí ako prvá a získa zlúčenú sumu až na konci cyklu.

Predstavme si hypotetickú skupinu desiatich žien, kde každá prispieva RUB 10 000 každý mesiac. Spoločný fond teda predstavuje 100 000 RUB. Za predpokladu, že každá prispieva načas a cyklus prebieha bez prerušenia, jeden účastník dostane fond každý mesiac. Počas desiatich mesiacov ho každý účastník dostane raz.

Rozdiely sú obzvlášť zrejmé, keď sa zohľadní časová hodnota peňazí. Ako vieme z ekonómie, prijatie 100 000 RUB dnes nie je ekvivalentné prijatiu rovnakej sumy o deväť mesiacov. Ekonomický výsledok ovplyvňuje inflácia, potenciálny výnos z alternatívnych využití peňazí a riziko, že ostatní účastníci nesplnia svoje záväzky.

To všetko zdôrazňuje kľúčový bod, a to, že ROSCA sama o sebe nevytvára dodatočné finančné zdroje. Presúva prístup k existujúcim a očakávaným príspevkom, čím mení poradie, v akom môžu byť použité. Preto je najlepšie chápať ako mechanizmus kolektívneho financovania a vzájomného sporenia, nie ako zdroj nového kapitálu.

Prečo sa účasť žien stala predmetom ekonomického výskumu

Ekonómovia Siwan Anderson a Jean-Marie Baland už predtým skúmali kolektívne úspory a alokáciu zdrojov v domácnosti pomocou empirických údajov o ROSCA. [1]

V ich vzorke ROSCA v nízkopríjmovej oblasti Nairobi v Keni tvorili väčšina ROSCA ženy. Vydaté ženy s vlastným príjmom boli medzi účastníkmi obzvlášť časté. Článok opisuje tento mechanizmus ako príležitosť "ochrániť svoje úspory pred nárokmi manžela na okamžitú spotrebu."

Výskumníci navrhli vysvetlenie súvisiace s rozdelením finančných zdrojov v rodine: účasť na ROSCA by mohla žene pomôcť udržať kontrolu nad úsporami a chrániť ju pred požiadavkami, aby peniaze boli okamžite použité na domácu spotrebu.

Táto štúdia sa tiež dotýka širších ekonomických otázok, ktoré sú významnou témou v literatúre o ekonomickom rozvoji: alokácie zdrojov v rámci domácnosti. Tradičné modely domácností môžu považovať rodinu za jednu ekonomickú jednotku, ktorá koordinuje rozhodnutia o príjmoch a výdavkoch. Čoraz viac výskumov od rozvojových ekonómov a ďalších ukazuje, že v skutočnosti sa záujmy manželov môžu líšiť. Môžu mať odlišné priority, plánovacie horizonty a mieru kontroly nad peniazmi, ktoré zarábajú.

V takýchto prípadoch môže ROSCA slúžiť aj ďalšiemu účelu: nielen pomáhať účastníkom šetriť, ale aj podporovať individuálnu kontrolu nad časťou ich príjmu. Zistenia Andersona a Balanda by sa však nemali interpretovať ako dôkaz, že rodinné nezhody sú univerzálnym dôvodom, prečo sa ženy zúčastňujú ROSCAs. Štúdia identifikuje mechanizmus pozorovaný v konkrétnej vzorke z Nairobi. Jeho výskyt v iných krajinách a sociálnych skupinách si vyžaduje samostatné skúmanie.

ROSCA sú opakujúcou sa témou v rozvojových krajinách, a preto budeme publikovať sériu blogových príspevkov o ROSCA a o tom, ako poskytujú ženám kanál na prístup k inak nedostupným finančným aktívam.

Referencie

1. Anderson, S., Baland, J.-M. (2002). Ekonomika ROSCA a alokácia zdrojov v rámci domácnosti. The Quarterly Journal of Economics, 117(3), 963–995.
   https://doi.org/10.1162/003355302760193931