Späť na všetky príspevky
Dotácie na bankové účty vs. finančné vzdelávanie
AI-generated illustration: a participant completing a financial literacy assessment.

Dotácie na bankové účty vs. finančné vzdelávanie

Aj keď môže byť niekedy štandard výskumu v ekonómii bolestivo vysoký, povzbudzuje ma množstvo zaujímavého výskumu, ktorý vidím od kolegov z odboru. Nedávno som narazil na článok autorov Shawn Cole, Thomas Sampson a Bilal Zia, (Cole a kol. 2011) využíva randomizovanú kontrolovanú štúdiu na štúdium účinkov finančného vzdelávania a dotácie na bankový účet v kombinácii. To vzbudilo môj záujem. Samozrejme, bolo by výhodné, keby finančné vzdelávanie bolo najlepším a jediným riešením na zvýšenie finančnej inklúzie, ale moje vzdelanie a kritické myslenie mi hovoria, že to nikdy nemôže byť pravda. V tomto prípade išlo o starší článok, no teší ma, že iní autori v ekonomickej literatúre sa zaoberali náročnými otázkami týkajúcimi sa finančnej gramotnosti. Čo zistili? A aké boli obmedzenia a ďalšie otázky spojené s ich zisteniami?


Autori skúmali indonézsky kontext zahŕňajúci 3 360 domácností v 112 dedinách medzi júlom a decembrom 2007, ako aj indickú vzorku z blízkosti Ahmedabadu v Gudžaráte. Jedna skupina nedostala žiadnu intervenciu (kontrola), jedna skupina dostala ponuky na dotované bankové účty (liečba 1), jedna skupina základné finančné vzdelávanie (liečba 2) a jedna skupina dostala ponuky na dotované bankové účty a základné finančné vzdelávanie (liečba 3). Autori chceli zistiť, aká je pravdepodobnosť, že účastníci budú mať bankový účet po absolvovaní jednej z liečebných metód.


Adults seated at wooden desks in a village classroom while an instructor stands beside a whiteboard
Ilustrácia generovaná umelou inteligenciou: dedinská finančná vzdelávacia relácia v Indonézii.

Autori zistili, že finančná gramotnosť je nízka v Indonézii, kde je približne 52 % otázok v štandardnom teste finančnej gramotnosti správne zodpovedaných. V Indii jednotlivci správne odpovedali len na 34 % otázok finančnej gramotnosti. Je ťažké získať podobné údaje z tohto obdobia zo Spojených štátov, avšak najporovnateľnejšie údaje, ktoré som našiel, pochádzajú zo správy Financial Literacy Around the World, ktorá hodnotí, že Spojené štáty majú 57 % finančne gramotných jednotlivcov, Indonézia má 32 % populácie s finančnou gramotnosťou a India má 24 % populácie finančne gramotných (Klapper a kol. 2015).


Krátkodobé dopady

Zameriavajúc sa na samotnú štúdiu, autori zistili, že jednotlivci, ktorým bola ponúknutá stimulácia 125 000 rupií, zvýšili čerpanie bankových účtov približne o 13,7 % v Indii, zatiaľ čo v Indonézii dotácia vo výške 14 USD priniesla podobný efekt. Finančné vzdelávanie samo o sebe výrazne nezvýšilo podiel jednotlivcov, ktorí si otvorili formálny bankový účet.


A crowded bank branch with customers queuing at teller windows and others waiting on benches
Ilustrácia generovaná umelou inteligenciou: zákazníci stojaci v rade na pobočke banky v Indonézii.

Dlhodobé dopady

Autori zistili, že bankové účty sú nestabilné počas dvojročného sledovania, čo znamená, že niektorí jednotlivci, ktorí dostali vyššie počiatočné dotácie, pokračovali v používaní formálnych bankových služieb. Avšak iní jednotlivci, tí s nízkou finančnou gramotnosťou, si mohli otvoriť bankové účty len preto, aby dotáciu dostali, a následne ich nikdy nepoužili a potom svoje bankové účty zatvorili.


Základne si nie som istý, či súhlasím s tvrdeným predpokladom autorov, že finančné vzdelávanie má byť nástrojom na rozšírenie "hĺbky a šírky finančného systému." Verím, že finančné vzdelávanie, z pohľadu banky, je nástrojom, ktorý pomáha motivovať zodpovednejšie používanie peňazí a úveru, čo následne prinesie lepšie výsledky pre jednotlivca aj banku. Vnímam to ako výhru pre obe strany a myslím si, že autori dbajú na to, aby neznehodnocovali finančné vzdelávanie ako celok.


Možno najvýraznejším bodom v článku, aspoň pre mňa, je, keď autori hovoria: "tento výsledok má dôležité dôsledky pre žiaducnosť dotácií ako nástroja na rozšírenie finančného prístupu: finančné stimuly samy o sebe nemusia stačiť na to, aby nevzdelané domácnosti vtiahli do finančného systému, pretože tieto domácnosti môžu jednoducho uplatniť stimuly bez toho, aby skutočne využili služby." Toto je naozaj dôležitý bod a možno téma na inokedy, čo je v súlade so slávnou "Lucasovou kritikou", kde nositeľ Nobelovej ceny Robert Lucas vyjadril potrebu začleniť do ekonomických modelov a empirických odhadov to, ako sa jednotlivci správajú strategicky a s výhľadom do budúcnosti.


Z ekonomického hľadiska je nesmierne dôležité skúmať takéto otázky, aby sme sa pokúsili určiť konkrétne výhody využívania dotácií a intervencií finančného vzdelávania. Súčasťou nášho spôsobu fungovania v Dollar Scholars je monitorovať, prehodnocovať, analyzovať a syntetizovať akademickú literatúru o finančnom vzdelávaní, aby sme lepšie poskytovali služby našim príjemcom a prinášali nákladovo efektívnejšie a nákladovo efektívnejšie riešenia na zvýšenie finančnej gramotnosti.


Dôležité je, že autori označujú finančné vzdelávanie za relatívne drahé. Pre nás v Dollar Scholars si nie som istý, či ich cena 17 USD na osobu za školenie finančnej gramotnosti je rozumná. Sme predsa ekonómovia a našou úlohou je fungovať a podávať dobré výkony pod veľmi prísnymi obmedzeniami zdrojov. Ak vôbec, ekonómovia by mali vedieť, že peniaze a financovanie nerastú na stromoch!


Referencie

  • Cole, Shawn, Thomas Sampson, and Bilal Zia. 2011. “Prices or knowledge? What drives demand for financial services in emerging markets?” The journal of finance 66 (6): 1933–1967.
  • Klapper, Leora, Annamaria Lusardi, and Peter van Oudheusden. 2015. Financial Literacy Around the World: Insights from the Standard & Poor’s Ratings Services Global Financial Literacy Survey. Standard & Poor’s Ratings Services. https://gflec.org/wp-content/uploads/2015/11/Finlit_paper_16_F2_singles.pdf.