Dotácie na bankové účty vs. finančné vzdelávanie
Aj keď môže byť niekedy štandard výskumu v ekonómii bolestivo vysoký, povzbudzuje ma množstvo zaujímavého výskumu, ktorý vidím od kolegov z odboru. Nedávno som narazil na článok autorov Shawn Cole, Thomas Sampson a Bilal Zia, (Cole a kol. 2011) využíva randomizovanú kontrolovanú štúdiu na štúdium účinkov finančného vzdelávania a dotácie na bankový účet v kombinácii. To vzbudilo môj záujem. Samozrejme, bolo by výhodné, keby finančné vzdelávanie bolo najlepším a jediným riešením na zvýšenie finančnej inklúzie, ale moje vzdelanie a kritické myslenie mi hovoria, že to nikdy nemôže byť pravda. V tomto prípade išlo o starší článok, no teší ma, že iní autori v ekonomickej literatúre sa zaoberali náročnými otázkami týkajúcimi sa finančnej gramotnosti. Čo zistili? A aké boli obmedzenia a ďalšie otázky spojené s ich zisteniami?
Autori skúmali indonézsky kontext zahŕňajúci 3 360 domácností v 112 dedinách medzi júlom a decembrom 2007, ako aj indickú vzorku z blízkosti Ahmedabadu v Gudžaráte. Jedna skupina nedostala žiadnu intervenciu (kontrola), jedna skupina dostala ponuky na dotované bankové účty (liečba 1), jedna skupina základné finančné vzdelávanie (liečba 2) a jedna skupina dostala ponuky na dotované bankové účty a základné finančné vzdelávanie (liečba 3). Autori chceli zistiť, aká je pravdepodobnosť, že účastníci budú mať bankový účet po absolvovaní jednej z liečebných metód.
Autori zistili, že finančná gramotnosť je nízka v Indonézii, kde je približne 52 % otázok v štandardnom teste finančnej gramotnosti správne zodpovedaných. V Indii jednotlivci správne odpovedali len na 34 % otázok finančnej gramotnosti. Je ťažké získať podobné údaje z tohto obdobia zo Spojených štátov, avšak najporovnateľnejšie údaje, ktoré som našiel, pochádzajú zo správy Financial Literacy Around the World, ktorá hodnotí, že Spojené štáty majú 57 % finančne gramotných jednotlivcov, Indonézia má 32 % populácie s finančnou gramotnosťou a India má 24 % populácie finančne gramotných (Klapper a kol. 2015).
Krátkodobé dopady
Zameriavajúc sa na samotnú štúdiu, autori zistili, že jednotlivci, ktorým bola ponúknutá stimulácia 125 000 rupií, zvýšili čerpanie bankových účtov približne o 13,7 % v Indii, zatiaľ čo v Indonézii dotácia vo výške 14 USD priniesla podobný efekt. Finančné vzdelávanie samo o sebe výrazne nezvýšilo podiel jednotlivcov, ktorí si otvorili formálny bankový účet.
Dlhodobé dopady
Autori zistili, že bankové účty sú nestabilné počas dvojročného sledovania, čo znamená, že niektorí jednotlivci, ktorí dostali vyššie počiatočné dotácie, pokračovali v používaní formálnych bankových služieb. Avšak iní jednotlivci, tí s nízkou finančnou gramotnosťou, si mohli otvoriť bankové účty len preto, aby dotáciu dostali, a následne ich nikdy nepoužili a potom svoje bankové účty zatvorili.
Základne si nie som istý, či súhlasím s tvrdeným predpokladom autorov, že finančné vzdelávanie má byť nástrojom na rozšírenie "hĺbky a šírky finančného systému." Verím, že finančné vzdelávanie, z pohľadu banky, je nástrojom, ktorý pomáha motivovať zodpovednejšie používanie peňazí a úveru, čo následne prinesie lepšie výsledky pre jednotlivca aj banku. Vnímam to ako výhru pre obe strany a myslím si, že autori dbajú na to, aby neznehodnocovali finančné vzdelávanie ako celok.
Možno najvýraznejším bodom v článku, aspoň pre mňa, je, keď autori hovoria: "tento výsledok má dôležité dôsledky pre žiaducnosť dotácií ako nástroja na rozšírenie finančného prístupu: finančné stimuly samy o sebe nemusia stačiť na to, aby nevzdelané domácnosti vtiahli do finančného systému, pretože tieto domácnosti môžu jednoducho uplatniť stimuly bez toho, aby skutočne využili služby." Toto je naozaj dôležitý bod a možno téma na inokedy, čo je v súlade so slávnou "Lucasovou kritikou", kde nositeľ Nobelovej ceny Robert Lucas vyjadril potrebu začleniť do ekonomických modelov a empirických odhadov to, ako sa jednotlivci správajú strategicky a s výhľadom do budúcnosti.
Z ekonomického hľadiska je nesmierne dôležité skúmať takéto otázky, aby sme sa pokúsili určiť konkrétne výhody využívania dotácií a intervencií finančného vzdelávania. Súčasťou nášho spôsobu fungovania v Dollar Scholars je monitorovať, prehodnocovať, analyzovať a syntetizovať akademickú literatúru o finančnom vzdelávaní, aby sme lepšie poskytovali služby našim príjemcom a prinášali nákladovo efektívnejšie a nákladovo efektívnejšie riešenia na zvýšenie finančnej gramotnosti.
Dôležité je, že autori označujú finančné vzdelávanie za relatívne drahé. Pre nás v Dollar Scholars si nie som istý, či ich cena 17 USD na osobu za školenie finančnej gramotnosti je rozumná. Sme predsa ekonómovia a našou úlohou je fungovať a podávať dobré výkony pod veľmi prísnymi obmedzeniami zdrojov. Ak vôbec, ekonómovia by mali vedieť, že peniaze a financovanie nerastú na stromoch!
Referencie
- Cole, Shawn, Thomas Sampson, and Bilal Zia. 2011. “Prices or knowledge? What drives demand for financial services in emerging markets?” The journal of finance 66 (6): 1933–1967.
- Klapper, Leora, Annamaria Lusardi, and Peter van Oudheusden. 2015. Financial Literacy Around the World: Insights from the Standard & Poor’s Ratings Services Global Financial Literacy Survey. Standard & Poor’s Ratings Services. https://gflec.org/wp-content/uploads/2015/11/Finlit_paper_16_F2_singles.pdf.